Gabinahlas.sk

 Kým som bola ešte predtým? Od malička do nás vštepovali vety typu “toto sa nesmie”, “toto mladá dáma nerobí”, “toto mladý pán nerobí”,”toto sa nehodí”.  Verím, že za týmito frázami bola schovaná starostlivosť a láska. Pretože verím, že tieto veci počúvali aj oni, preto si osvojili tieto myšlienky, a teraz ich vydávajú za najlepší príklad toho, ako by mal dospelý človek vyzerať. Ale kým sme vlastne boli predtým, než naše pocity neboli zneistené pohľadmi vonku? Tento článok venujem tichému prechodu, a o posune z autenticity do bodu prispôsobenia sa. O tom prechode, keď sa naše JA stalo niekým iným, niekým, kto napĺňal predstavy a očakávania našich rodičov a širšiemu okoliu. Teraz, keď sa pozrieme na dnešnú dobu, porovnávanie a prirovnávanie sa rovnakým pravítkom vidíme všade. Sociálne siete sú ten najväčší zabijak autentickosti. Pozeráte sa na rôzne úspechy ľudí ktoré v skutočnosti ani úspechy byť nemusia, vidíme ako si ľudia užívajú “báječný” život a nenosia na ramenách žiadne...

  Ticho. Tento pojem, alebo skôr pocit, dokáže u mnohých z nás vyvolať hlboké obavy, neistotu, a niekedy dokonca aj strach. Prečo však hľadíme na ticho ako na nepriateľa, ktorý nás ohrozuje? A čo ak práve to ticho, pred ktorým sa často snažíme utekať, môže byť kľúčom k našej vnútornej rovnováhe? Čo keď sa naučíme nie len akceptovať, ale aj vyhľadávať ho? Možno je to práve ticho, ktoré nám môže pomôcť nájsť pokoj, ktorý sme tak dlho hľadali. Myslím si, že sme stretli s stretávame mnoho ľudí, ktorí majú z ticha zimomriavky. Na ticho sa nadväzuje krásny príklad. Samota. Je rozdiel medzi samotou a osamotením. Aký? Osamotenie je bolestivý zážitok jedinca. Je to nepríjemný pocit ktorý sa snažíme čo najskôr odstrániť. Tým pádom vyhľadávame ľudí, aj keď nie sú podľa našeho gusta. Možno že si s nimi ani nerozumieme a možno že ani tie témy, ktoré zaujímajú ich, pre nás nie sú vôbec atraktívne.  Samota je už iná káva. Samota je vedomé rozhodnutie, ktoré môžeme učiniť len my sami. A samot...