Kým som bola ešte predtým?
Od malička do nás vštepovali vety typu “toto sa nesmie”, “toto mladá dáma nerobí”, “toto mladý pán nerobí”,”toto sa nehodí”.
Verím, že za týmito frázami bola schovaná starostlivosť a láska. Pretože verím, že tieto veci počúvali aj oni, preto si osvojili tieto myšlienky, a teraz ich vydávajú za najlepší príklad toho, ako by mal dospelý človek vyzerať.
Ale kým sme vlastne boli predtým, než naše pocity neboli zneistené pohľadmi vonku?
Tento článok venujem tichému prechodu, a o posune z autenticity do bodu prispôsobenia sa. O tom prechode, keď sa naše JA stalo niekým iným, niekým, kto napĺňal predstavy a očakávania našich rodičov a širšiemu okoliu.
Teraz, keď sa pozrieme na dnešnú dobu, porovnávanie a prirovnávanie sa rovnakým pravítkom vidíme všade. Sociálne siete sú ten najväčší zabijak autentickosti. Pozeráte sa na rôzne úspechy ľudí ktoré v skutočnosti ani úspechy byť nemusia, vidíme ako si ľudia užívajú “báječný” život a nenosia na ramenách žiadne závažia. Porovnávame sa s ideálmi krásy, múdrosti ba dokonca aj ľudskosti. Kto napodobní najpresnejšie empatiu, má najviac sledovaní a získava ocenenie “dobrý človek”. Často krát si neuvedomujeme čo sa vlastne za nejakými fotkami a videami skrýva.A niekedy na realita uniká až tak, že nevieme čo sa deje pod vlastným nosom. A áno, táto téma je opakovaná kolom dokola. V podstate, to už nikoho nezaujíma. Prečo? Pretože sme si zvykli. Nuž, človek sa prispôsobí všetkému. A to je ten problém.
Počas dospievania, som zúfalo pátrala po ľuďoch, ktorí boli iní.Ľudia, čo sa nechceli prispôsobiť pretože ich to desilo. Presne ako mňa. Predsa len, inakosť je svojim spôsobom atraktívna vlastnosť. Inakosť sa zrazu stala štýlom a z inakosti bola podobná inakosť a nakoniec to nebola inakosť. Bol to trend. Prečo však tento silný pocit túžby po inakosti v sebe nosíme? Odpoveď? Pretože sme sa narodili ako perfektne autentickí jedinci, ktorí o svoju jedinečnosť prišli. Sociálne prostredie vám povie, “buď samím sebou” lenže nakoniec povie, “ale nie takto”.
Možno sa v tom vidíte aj vy.
Od detstva sme boli pomaly, ale isto učení, ako zapadnúť. Nie preto, že by to niekto myslel zle. Práve naopak – z lásky. Aby sme mali jednoduchší život. Aby sme si nespôsobili problémy. Aby nás spoločnosť prijala. A tak sme sa začali formovať podľa predstáv iných. Prispôsobovať sa normám, ktoré často nemajú nič spoločné s našou pravdou.
Lenže čo ak to, kým sme sa naučili byť, nie je tým, kým skutočne sme?
Spoločnosť má mnoho tvárí. A každá z nich očakáva niečo iné. Rodina chce, aby sme boli slušní. Škola, aby sme boli výkonní. Práca, aby sme boli efektívni. Sociálne siete, aby sme boli dokonalí. A my? My sa snažíme všetkým týmto nárokom vyhovieť… až kým sa jedného dňa nezobudíme a nevieme, kto sa to vlastne z toho zrkadla pozerá.
Zmeniť dušu za pochopenie ostatnými. Človek by si na to prirodzene povedal nie. Ale podvedome si na to odpovedáme áno. Ráno čo ráno. Bojíme sa autentickosti, pretože další človek či ľudia, nám hovorili, že autentickosť je vlastne slabosť. A ostatní sa nemôžu dozvedieť, že ste slabí. Že chcete plakať že potrebujete práve niečo rozbiť, že potrebujete prostú útechu od človeka, ktorý stojí práve pred vami.
Stojíme si tvárou v tvár ale skutočne tam nie sme. Pozerá jedna maska na druhú a snažia sa presvedčiť, že tá maska pred nimi, je dôveryhodná natoľko, aby sme stiahli tú svoju dolu a prejavili zraniteľnosť. Náklonnosť, empatiu, súcit atď. Tak si chodíme a hľadáme medzi maskami niekoho, kto nám porozumie. Ale v nás sa stále bije pocit, že nerozumie nikto. V tomto ustráchanom pocite samoty sa potom chúlime do klbka s uzatvárame svety. Dovoľte mi však niečo povedať. Sme na tom všetci rovnako. Všetci hľadáme tú jednu masku. Všetci rútime vyť ten autentickí jedinec ktorí žiari keď prechádza ulicou. Ten jeden čo sa dostane do miestnosti a rozprúdi celú miestnosť. A čo tak dostať pochopenie, že to je viac než možné?
Niekdy jednoducho nepotrebujeme povolenie druhých na to byť TAKÍ, AKÍ SME. Čím viac sa človek snaží zapadnúť, tým viacej stráca samého seba.
Pripomínam teda slová Kurta Cobain-a.
“Keď chceš byť niekým iným, mrháš tým, kto naozaj si ty.”
Komentáre
Zverejnenie komentára